1.deň 10.6.2016:

Odchod z Modry o 7:30. Pred nami bola dlhá cca 14 hodinová cesta počas, ktorej sme prešli niekoľkými štátmi :Česko, Nemecko, Poľsko. V autobuse vládla po celú cestu dobrá nálada.

2.deň 11.6.2016:

V poľskom Swinoujscie, kde sme sa mali nalodiť,  voľne behali diviaky po ceste a trochu sme sa aj báli vystúpiť z bezpečného miesta v autobuse. Na trajekt sme sa nalodili o 1:42 , zabývali sa v kajutách a vyplávali o 2:00 smer Trelleborg. Večer si niektorí spríjemnili prechádzkou, alebo len príjemným pozorovaním mora z paluby. Po 7 hodinovej plavbe sme sa o 8:09 vylodili vo Švédskom Trelleborgu a pokračovali nielen v ceste, ale aj v spánku. Prvá zastávka bola vo Švédskom meste Goteborg v, ktorom sme mali vyhliadkovo-prednáškovú jazdu autobusom. Goteborg sa všetkým veľmi páčil, keďže je úzko spätý so slovenskými dejinami športu. Tu sme sa predsa v roku 2002 stali majstrami sveta v ľadovom hokeji. My si na to nespomíname, lebo vtedy sme boli ešte malé deti, ktoré o nejakom meste Goteborg ani netušili. No, aj tak v nás toto mesto zanechalo veľmi príjemné spomienky. Cestou z Goteborgu sme sa zastavili na vyhliadke pri moste Tjornbron. Po moste Tjornbron sme sa prešli, urobili pár fotiek a kochali sa krásou zálivu/fjordu. Ďalšia zastávka bola pri Iddenfjorde, ktorý rozdeľuje Švédsko od Nórska. Nad Iddenfjordom sa týči most Svinesundsbron, po ktorom sme prešli až do Nórska. Všetci sme sa tešili, že sme už dorazili do spomínanej krajiny, ktorú sme doposiaľ mohli vidieť iba na obrázkoch. V Nórsku sme nastúpili do autobusu a presúvali sa do nového jednodňového domova. V autobuse bola stále príjemná nálada, aj keď nás už zmáhala únava. Pred príchodom do kempu sme si potrebovali doplniť zásoby jedla a tak bol obchod náš hlavný cieľ. Po príchode do kempu, rozdelení chatiek a čiastočného vybalenia bol už večer (aj keď vlastne ani slnko nezapadlo) a tak sme sa usadili na terase a relaxovali.   

3.deň 12.6.2016:

Ráno pripravení na nové zážitky sme skoro vstali, zbalili sa, upratali chatky a vybrali sme sa na cestu smerom na sever. Okolo najväčšieho Nórskeho jazera Mjosa sme išli autobusom asi 1,5 hodiny. Jazero malo krásnu tyrkysovú farbu a bolo neskutočne dlhé. V mestečku Lillehammer, ktoré bolo organizátorom OH 1994 nás autobus vyviezol až na vrchol skokanských mostíkov, odkiaľ sme mali výhľad na športový areál. Museli sme zísť množstvo schodov popri skokanských mostíkoch, aby sme sa dostali ku olympijskému ohňu. Odtiaľ sme mali výhľad na mesto a okolie ako na dlani. Z olympijského areálu, z ktorého veľa neostalo, lebo olympijskú dedinu rozpredali, sme sa presunuli do centra mestečka Lillehammer. Keďže bola nedeľa mestečko bolo ľudoprázdne a mali sme ho len pre seba. V Lillehammeri niektorí nepremohli svoj hlad a skončili v reštauráciách či fastfoodoch. No niektorí sa rozhodli pre súkromnú prehliadku mesta a objavovaní jeho zákutí. Posledná zastávka bola v meste Lom, kde sme obdivovali drevený kostol, jeho architektúru a započúvali sa do zvukov vodopádu. Večer sme dorazili do kempu číslo 2, kde sme strávili dve svetlé noci.     

4.deň 13.6.2016:

V pondelok ráno sme si  mohli trošku dlhšie pospať, keďže sme ostávali ešte jednu noc v tom istom kempe a nemuseli si baliť batožinu. Dnes sme mali na pláne tak povediac rozprávkovú cestu. Po ceste nás obklopovali vysoké skalnaté údolia z každej strany, až kam oko dovidelo. Zastavili sme sa aj na vyhliadke, ktorá sa nachádzala presne pod Cestou trolov v údolí Isterdalen a mali sme na ňu krásny výhľad. Z vyhliadky viedol malý prírodný chodníček ku krásnym vodopádom, cez ktoré siahal starý drevený mostík. Navôkol bola krásna príroda, ktorá v nás zanechala neskutočný estetický zážitok. Väčšina z nás si túto spomienku zdokumentovala, aby si ju mohli pripomínať. Po cca 30 minútovej pauze na vyhliadke sme sa s odhodlaním, no zároveň s veľkým rešpektom vydali na spomínanú cestu trolov. Cesta trolov pozostávala z 11 prudkých, no zároveň úzkych serpentín. Všetci sme obdivovali skvelý výkon pánov vodičov. Asi v polovici cesty trolov bolo odpočívadlo, kde sme na skok zastavili, spravili pár umeleckých záberov údolia Isterdalen a búrácajúceho vodopádu. Po prejdení druhej polovice cesty trolov sme sa ocitli na vrchole skaly. Na vrchole skaly bola postavená moderná presklená budova, v ktorej sa nachádzali suveníry a reštaurácia. Z tej výšky bol nádherný výhľad nielen na celé údolie, ale aj na celú Cestu trolov. Tento neopakovateľný, doslova čarovný zážitok sme zachytili na skupinových fotkách. Keď sme dokupovali suveníry s motívom trolov, ďalšia naša cesta mierila ku Geirangerfjordu. Najprv sme sa však asi 10 minút plavili trajektom po Strofjorde, z ktorého vybieha jeho rameno Geirangerfjord. Sprievodca nás zaviedol aj na veľmi navštevovanú vyhliadku najkrajšieho nórskeho fjordu. Keď sme k nej dorazili bola preplnená turistami, no stačil nám len pohľad a pochopili sme prečo. Pod nami sa nachádzal Geirangerfjor a plavili sa po ňom dve obrovské výletné lode. Z tej výšky vyzerali ako hračky do vane. Zišli sme strmým kopcom do prístavného mestečka ...... a ponáhľali sa na vyhliadkovú plavbu loďou po Geirangerfjorde. Museli sme však počkať na ďalšiu plavbu, lebo loď bola plná a naša početná skupina sa na ňu nezmestila. Mali sme tak čas sa najesť, pofotiť sa so sochami trolov a pobehať obchodíky. Keď sa vyhliadková loď vrátila do prístavu posadali sme si do vnútra lode, kde sme mali výklad v rôznych jazykoch. Kto však chcel mať pekné fotky vyšiel na hornú palubu a s vetrom vo vlasoch mohol nečinne pozorovať krásu nórskych vodopádov. Najznámejší bol vodopád sedem sestier, oproti ktorému sa nachádzal vodopád nápadník. Po hodinovej vyhliadkovej jazde sme nasadli do autobusu a vyrazili do kempu. Po príchode do kempu sme ako každú noc trávili všetci spolu vonku, a keď nám bola zima, tak v skupinkách na chatkách.  

5.deň 14.6.2016:

Ráno sa nám vôbec nechcelo vstávať, pretože v 4. deň nám cestovanie ubralo veľa energie. Zbalili sme batožinu, naložili do autobusu a vyrazili. Dnes nás čakal asi najnáročnejší deň. V autobuse nám sprievodca rozprával o okolitej krajine, ale skoro nikto ho nepočúval z dôvodu, že spánok nám bol prednejší. Cestou k ľadovcu sme sa zastavili v horách a ocitli sme sa ako v inom ročnom období. Všade navôkol bolo asi meter snehu a pozamŕzané jazerá. Zastavili sme sa na nácvičnej dráhe pre biatlonistov, dokonca sme naživo videli trénovať Nórsku, Nemeckú a Rakúsku reprezentáciu. Cestou cez NP Jotunheimen sme obdivovali a fotografovali prírodu z autobusu. Keď sme zaparkovali na parkovisku  a zbadali prístupovú cestu k ľadovcu (to vlastne ani cesta nebola, bola to skôr prekážková dráha pomedzi balvany), mysleli sme si, že je to nad naše sily. Dôvodom nebola únava, ale väčšina žiakov nemala ideálnu turistickú obuv a cesta sa nám z nášho pohľadu zdala nezdolateľná. Napokon sme sa všetci mohli kochať okúzľujúcimi farbami veľkého ľadovca z 50 metrovej bezpečnostnej vzdialenosti aj jazera pri ňom. Pri ľadovci fúkal silný nárazový vietor. Cestou naspäť k autobusu sme si máčali ruky v studenej vode jazera a niektorý si vodu z jazera napustili do fliaš, aby mali čo piť (veď voda v Nórsku je drahá). Cesta tam aj naspäť nám trvala približne hodinu a pol. Od ľadovca sme smerovali na trajekt po Sognefjorde. Cestou však viac ako polovica žiakov od únavy zaspala a na trajekt sme ich museli zobudiť. Sognefjord sa rozprestieral na obrovskom území, nečudo že je najväčší fjord v Nórsku a druhý najväčší na svete. Po vylodení nás čakala cesta najdlhším cestným tunelom na svete. Laertalstunnel bol dlhý 24,51 km a každých 6km sa v tuneli nachádzala farebne vysvietená jaskyňa. Páni vodiči nám dokonca pri jednej z nich zastavili. Po prejdení tunela sme sa ocitli neďaleko mestečka Flam, kde nás čakala vyhliadková jazda po historickej železnici. Keďže sme mali ešte čas, mohli sme si ísť nakúpiť potraviny alebo suveníry. O 17:25  sme boli už vo vlaku a začala vyhliadková jazda do stanice Myrdal. Cestou do Myrdal sme mali jednu zastávku pri prekrásnom vodopáde, kde sa odohrávala scénka so spevom. Myrdal bola malá stanica, kde sa hemžilo nespočetne veľa hlavne japonských turistov. Cestou naspať do Flam sme si ešte raz mohli vychutnať pohľad na nezvyčajnú, ale krásnu nórsku prírodu. Do posledného ubytovania sme prišli neskôr podvečer a boli sme zvedaví na ubytovanie. Keď sme uvideli veľmi pekné apartmány, nechceli sme veriť vlastným očiam. V ten posledný večer v Nórsku sme boli veľmi dlho hore, nechceli sme totiž aby, tento deň skončil.   

6.deň 15.6.2016:

Ráno sme odchádzali pomerne neskoro cca o 11:00, veď sa nám ani nechcelo vstávať a ani odísť z takých krásnych apartmánov a krásneho miesta. Dnes úplne posledný deň strávený v Nórsku bolo na pláne navštíviť hlavné mesto Nórska-Oslo. Cestou do Oslo nám začalo pršať z čoho sme boli dosť nešťastní. Celý týždeň nám krásne svietilo slniečko a akurát ku koncu našej expedície sa to muselo pokaziť. Kvôli počasiu sme si pozreli okolie mesta z autobusu a zastavili sa aj pri Holmenkollen- veľmi modernom skokanskom mostíku. Na chvíľu sme vyšli z autobusu, aby sme si skokanský mostík lepšie pozreli, no dážď neutíchal a tak sme sa zase rýchlo vrátili naspäť do autobusu. Po prvýkrát sme otestovali funkčnosť našich nepremokavých búnd a pršiplášťov. Na pláne sme mali ešte navštíviť múzeá Fram a Kon-Tiki  na polostrove Bygdoy.  Múzeá boli zamerané na históriu námorníctva a obsahovali 2 staré obrovské lode. V múzeu sa nachádzali aj zaujímavé atrakcie pre zabavenie, ktoré každý z nás vyskúšal niekoľko krát. Ďalej sme išli pozrieť krásny Vigeland park , v ktorom nás zaujalo veľa sôch. Posledná zastávka bolo centrum Osla.  Najprv sme sa zastavili pri národnej modernej opere. Sprievodca nám prikázal ísť vyskúšať ultra-super- moderné toaletky. Vošli sme dnu do opery vo farebných bundách a pršiplášťoch a pripadali sme si dosť čudne oproti vyobliekaným ľudom, ktorí zrejme čakali na predstavenie. Všetci sme si však spravili krásne fotky na streche opery, bol odtiaľ skvelý výhľad. Z opery sme išli do mesta, kde sme dostali rozchod asi na 4 hodiny a tak si každý mohol pozrieť to čo chcel. Vtedy už našťastie nepršalo. Väčšina však videla radnicu, parlament, luxusný hotel,  park a aj pouličných žobrákov. O 22:00 sme sa stretli pri opere. Hocikto nemá taký zážitok ako my. Túto aj ďalšiu noc sme spali v autobuse, tak sme si zuby umývali v opere.  V autobuse nám páni šoféri pustili film na dobrú noc a opustili sme hranice Nórska.

7.deň 16.6.2016:

Počas večera sme sa plavili chvíľu jedným trajektom do Dánska. Ráno sme sa o 5:56 zobudili a boli sme v Kodani. Počasie sa neumúdrilo a aj dnes nám veľa pršalo. Pôvodný plán bol vyraziť o 8:00 do mesta, ale museli sme počkať pre zlé počasie. O 9:00 sme nemali na výber. Museli sme opustiť autobus, aby si páni vodiči splnili pauzu na odpočinok a tak sme sa vrhli do nečasu. Najprv nám mesto poukazoval sprievodca, aby sme sa nestratili. Niekoľko krát sme sa prešli po najdlhšej pešej zóne v Európe a prvej na svete, Stroget. Po malom spoznaní ľudoprázdneho mesta sme dostali 9 hodinový rozchod . Všetci sme však zaliezli do najbližších reštaurácií a kaviarní, aby sme nemokli v nepretržitom daždi. Medzi 10:30- 11:00 dážď trochu ustal a tak sa skoro všetci vybrali spoznávať miestne pamiatky. Ulice boli plné ľudí na bicykloch, ale aj na pešo. Všetci však najprv chceli vidieť, tak často spomínanú Malú morskú vílu. Ten kto nemal mapu, aj trošku poblúdil, ale každý dorazil do cieľa. Cestou k Malej morskej víle bolo veľa architektonických skvostov (kostol, fontány, sochy..)  Malá morská víla sedela sama na kameni v prístave obklopená fotiacimi turistami. Na prekvapenie bola Malá morská víla pomerne malá. Videli sme aj v prístave hydroplán a pekné lode. V meste bolo veľa obchodov, od drahých luxusných po nám prístupné. Nikto však neprehliadol predajňu lega alebo Disney obchod. Za 9 hodín sme toho stihli pobehať a popozerať až až. V Kodani sa nachádzal aj známi zábavný park Tivoli s najrôznejšími atrakciami. Niektorí tam chceli ísť, ale bola tam nahlásená bomba, tak celý zábavný park museli evakuovať. Videli sme aj hromadu policajných áut, ktoré tak zasahovali. Nahlásená bomba bola však iba planý poplach.  Všetci sme sa stretli nakoniec pri Tivoli a odtiaľ sme o 17:38 vyrazili domov. Z Dánska sme stihli skorší trajekt nalodili sa,  o pol hodinu (21:43) sme prišli do nemeckého Rostocku a pokračovali nočnou jazdou domov.

8.deň 17.6.2016:

Nočnou cestou sme sa vracali domov cez Dánsko, Nemecko a Česko. V noci boli všetci unavení a skoro celú cestu sme prespali. Po ceste sa nám však pokazil autobus, no porucha nebola vážna a o 15 minú sme opäť vyrazili na cestu. Zobudili sme sa pri Českej pumpe o 6:27 takmer na Česko - Slovenských hraniciach a niektorí, až keď sme boli na Slovensku. Do Modry sme dorazili s časovým predstihom okolo desiatej hodiny. Všetkým bolo ľúto, že sa tento skvelý výlet skončil, ale odniesli sme si veľa krásnych spomienok.

fotoalbum