• Karol Štúr

        •  

          (25.3.1811 Trenčín - 13.1.1851 Modra)

           

           

          Karol Štúr - básnik, publicista, pedagóg, politik, syn Samuela Štúra a Anny, r. Michalcovej, najstarší brat Ľudovíta Štúra.
           
          Ľudovú školu vychodil u otca v Uhrovci, v r. 1823-1825 študoval na gymnáziu v Györi, 1825-1827 v Šoprone, 1827-1833 na ev. a.v. lýceu v Bratislave, kde spolu so svojimi spolužiakmi založil Spoločnosť československú, po ukončení lýcea a dvoch rokoch pôsobenia ako vychovávateľ v Záriečí nastúpil na univerzitu v Berlíne. Roku 1836 sa vrátil z Nemecka do rodného Uhrovca, uchádzal sa o miesto kaplána v Banskej Štiavnici, neskôr v Liptovskom Mikuláši a tiež o miesto profesora teológie na lýceu v Kežmarku . Nič z toho sa však neuskutočnilo, rok pôsobil ako kaplán vo Vrbovom a 2. júna 1839 sa presťahoval do Modry, kde bol zvolený za profesora a rektora nižšieho gymnázia. Popri práci v gymnáziu sa venoval najmä mládeži, ktorú chcel vychovávať v národnom duchu. Podľa vzoru Bratislavy aj tu založil študentské združenie Ústav slovenský. Študentov viedol k láske k národu, k vzdelávaniu v spisovnom jazyku, a hoci boli rozličnej národnosti, národná intolerancia sa u nich nijako neprejavovala. Na modranské gymnázium prestúpili aj niekoľkí študenti, odchádzajúci z Bratislavy na protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra z katedry. Karol Štúr získal pre Modru viacerých srbských študentov. Roku 1844 spolu so svojimi žiakmi založili knižnicu. Keďže ich finančné možnosti nedovoľovali nakúpiť väčší počet kníh, mnohé publikácie dostávali darom od spisovateľov - národovcov, ktorých žiadali listinami. Postupne sa v Modre podarilo vybudovať knižnicu s počtom 344 zväzkov, z ktorých časť sa zachovala a v súčasnosti tvorí súčasť Literárnohistorickej knižnice Múzea Ľ. Štúra v Modre.
          Karol Štúr vytvoril z nižšieho gymnázia dôležité kultúrne stredisko. Jeho žiakmi boli napr. Viliam Paulíny-Tóth, Dionýz Štúr, Viliam Šulek, Janko Štúr, Ľudovít Dohnány a ďalší. Na učiteľských poradách bránil slovenské záujmy a vystupoval proti maďarizácii, v čom pokračoval aj vo svojom ďalšom pôsobení v evanjelickej cirkvi na zasadaní konventov. Miesto profesora, rektora a prednostu Ústavu opustil v decembri 1846, keď bo zvolený za modranského evanjelického farára. Jeho nástupcom na gymnáziu sa stal Ján Kalinčiak.
          Roku 1847 vedenie Tatrína vymenovalo Karola Štúra za predsedu výboru pre vypracovanie slovenských učebníc. Po revolúcii sa stal slovenským dôverníkom pri mestskej rade v Modre. Ako publicista uverejňoval ľudovýchovné články v slovenských periodikách a prispieval aj do súdobej nemeckej tlače. Ako básnik napísal a vydal básnickú zbierku Ozvena Tatry.
          Krátko po príchode do Modry sa Karol Štúr oženil s modranskou meštiankou Rosinou Emreszovou, s ktorou mal sedem detí. Zomrel ako štyridsaťročný na tuberkulózu spojenú s astmou, pochovaný je na čelnom mieste modranského cintorína vedľa svojho brata Ľudovíta.

           

          Spracovala: Katarína Mihalkovičová (septima 2002/03)

          Dielo: Ozvěna Tatry. Bratislava, 1844.

          Literatúra:
          Hurban, J.M.: Karel Štúr. Násťin ducha a života jeho. Skalica, 1851.
          Zubácka, Ida: Slovenský ústav v Modre. Národnovýchovná prípravovňa gymnaziálnej mládeže. Modra, 1989
          Rosenbaum, Karol: Karol Štúr. Náčrt tvorby a život. Bratislava, 2000.

          Rodina Štúrova, vdova po Karolovi Štúrovi,
          s deťmi Viliamom a Oľgou          		 Július Štúr - štvrtý syn Karola Štúra, advokát v Pezinku. Traduje sa o ňom, že spomedzi siedmich detí sa svojmu otcovi najviac podobal. Portrét Karola Štúra sa nezachoval. Budova bývalej evanjelickej fary na Dolnej ulici
           v Modre, v ktorej býval Karol Štúr.